OdporúčameZaložiť web alebo e-shop
 

NEMECKÁ VOJENSKÁ HISTÓRIA

Tanky

5.NAJLEPŠÍCH TANKOV 2.SVETOVEJ VOJNY:

 

1. T-34

T-34 je sovietsky stredný tank vyvinutý na prelome 30. a 40. rokov 20. storočia. V dobe svojho vzniku patril k najlepším stredným tankom na svete. Na začiatku operácie Barbarossa neexistoval nemecký tank, ktorý by sa mu mohol úspešne postaviť v boji. T-34 všetky prekonával výzbrojou aj pancierovaním, väčšina ho dokonca nebola schopná vôbec ohroziť. Časté generalizujúce tvrdenie, že išlo o najlepší stredný tank druhej svetovej vojny, je síce sporné, ale to, že išlo o najlepší stredný tank rokov 1940 – 1942 a tank, ktorý pomohol ZSSR vyhrať nemecko-sovietsko vojnu je nepochybné.





2. M4 Sherman

Tanky radu M4 boli tiež prezývané „Sherman“ podľa generála W.T. Shermana. Projekt tanku vznikol z tanku M3 v roku 1941 aj na základe poznatkov z bojov, ktoré sa v tej dobe rozhoreli v Európe. Po prvý krát boli Shermany použité v bitke pri Al Alameine, kde preň neboli nemecké ani talianske tanky ťažkým súperom. V neskoršom období vojny, hlavne po príchode nových nemeckých tankov Tiger a Panther však svojim protivníkom už nestačil. Spojenci preto Shermany nasadzovali vo veľkých množstvách. O veľkej spotrebe týchto strojov svedčí aj obrovský počtoch vyrobených kusov, ktorý sa blížil číslu 50 000 ks (nerátajúc licenčne vyrábané v iných krajinách rovnako ako vozidlá postavená na jeho podvozku), čo z neho robí najviac vyrábaný tank druhej svetovej vojny. Slabinami prvých Shermanov boli hlavne málo účinné kanóny, zlý balistický profil vozidiel, poddimenzované pancierovanie a tiež zážihové motory, benzín ktorý po zásahu tanku väčšinou okamžite explodoval. Aj preto tieto tanky niekedy posmešne nazývali „Ronson“, podľa známych benzínových zapaľovačov. Napriek týmto neduhom, si vojaci na tankoch pochvaľovali najmä ich bezporuchový chod a nenáročnosť na obsluhu, dokonca aj na východnom fronte.

 





3. PzKpfw V Panther

Panzerkampfwagen V „Panther“ (SdKfz 171) bol nemecký stredný tank vyrábaný počas druhej svetovej vojny v rokoch 1942 až 1945. Celkovo bolo vyrobených takmer 6000 kusov. Je považovaný za jeden z najlepších stredných tankov svojej doby.

Vývoj tanku Panter sa začal v dôsledku skúseností nemeckej armády na východnom fronte. Tam nemecké tankové zbrane narazili na sovietske stredné tanky T-34 a ťažšie KV-1, ktoré prevyšovali všetky nemecké „Panzery“. Ani neskôr nasadený Pz IVF s dlhým kanónom, si v boji so svojimi sovietskymi protivníkmi nemohol byť istý víťazstvom. Nemecké tanky boli v porovnaní so sovietskou technikou slabo pancierované, navyše ich pancierovanie bolo zväčša nitované a pancierové plechy boli takmer kolmé, čo veľmi znižovalo ich balistickú odolnosť.





4. PzKpfw VIB TIGER II.

Tento tank sa mal stať nástupcom tanku PzkpfwVI Tiger, ktorého výroba začala v roku 1942. Ale už krátko po začiatku výroby tanku PzKpfw VI Tiger Ausf H1 podalo nemecké velenie zákazku na nový ťažký tank, ktorý mal byť vyzbrojený kanónom KwK 43. Tento kanón bol schopný na vzdialenosť 500 m preraziť 180 mm pancier. Vývoja nového tanku sa ujali firmy Porsche a Henschel.

Firma Porsche prišla s návrhom kombinovaného systému pohonu s elektromotormi. Dva spaľovacie motory s výkonom 150 kW mali pohánať generátory. Tento systém sa zdal náchylný k závadám a navyše sa na výrobu elektromotorov spotrebovalo veľké množstvo medi a tak bol návrh firmy Porsche zamietnutý.

 

Henschel použil ako pohonnú jednotku motor Maybach s výkonom 515 kW. Tento motor bol už predtým použitý pri tanku Tiger I. Bol použitý systém dvojitých pojazdových kolies, štyri kolesá boli v zadnej rade a päť kolies bolo v prvej rade. Čelné pancierovanie bolo 150-180 mm. Tento model bol vo februári 1943 prijatý do výroby pod názvom PzKpfw VI Tiger II Ausf. B a boli objednané tri prototypy.





5. PzKpfw Tiger VI

Už v roku 1938 bolo zrejmé, že tanky PzKpfw IV bude v budúcnosti potrebné nahradiť modernejšími konštrukciami. Nemecké firmy postupne ponúkli niekoľko prototypov, ktoré však boli všetky zamietnuté. V roku 1941 bol u firmy Henschel objednaný projekt 36 tonového tanku VK 3601. Požadovaná bola rýchlosť 40 km/h, dobrá pancierová ochrana a silný kanón. Po vyrobení prototypu sa však ďalšie práce zastavili a v máji 1941bola vyhlásená nová súťaž na 45 tonový tank VK 4501, ktorý mal byť vyzbrojený 88 mm kanónom KwK 36. Vznikli dva prototypy u firmy Henschel Porsche. Oba boli predstavené Hitlerovi 20. apríla 1942. Zo súťaže vyšla víťazne konštrukcia Henschel, 90 rozpracovaných podvozkov firmy Porsche boli použité na výrobu stíhača tankov Fedinand.

Tiger bol na svoju dobu skvelý tank, ktorý v sebe skĺbil silné pancierovanie a mocný kanón. Jeho slabinou však bola zložitosť a technická náročnosť pri výrobe, ktorá spôsobila, že bolo vyrobených iba 1350 kusov. Počas jeho nasadenia sa tiež ukázalo, že jeho 8 pojazdových kolies, ktoré sa navzájom prekrývali malo tendenciu sa zablokovať blatom alebo kameňmi, čo mohlo byť príčinou spadnutia pojazdového pásu. Prekrývajúce sa kolesá tiež často v zimných podmienkach zamŕzali. Pásy boli po skúsenostiach z východného frontu až 725 mm široké, ale ani to nebola dostatočná šírka a v mäkkom teréne boli ťažké tanky aj tak veľmi neohrabané, keďže merné zaťaženie na pôdu bolo 1,04 kg/cm².

Typickým znakom nemeckých tankov a Tiger nebol ani z ďaleka výnimkou, bola už opticky väčšia hranatosť. Príčina bola jednoduchá - Nemci nemali dosť legúr na výrobu liateho panciera. Tento problém sa dal obísť studeným valcovaním a tepelným spracovaním - takto sa dali ale vyrábať len ploché diely, ktoré sa potom dali len prácne zvárať. Boky veže Tigra boli vyrobené z ohnutého hrubého pancierového plechu. Nemci boli v tej dobe jediní, kto dokázal ohýbať tak hrubé plechy s presnosťou na 5 stotín milimetra. To skracovalo dobu popúšťania. Všeobecne bola ale táto technológia podstatne pomalšia ako odlievanie, čo spôsobovalo, že výroba tankov zaostávala za spojencami.

Tank bol vybavený motorom Maybach HL 210 P 45 alebo HL 230 s výkonom 642 resp. 694 koní, ktoré boli síce dobré, ale vzhľadom k jeho veľkej hmotnosti boli poddimenzované. Motor musel v bojových podmienkach často pracovať na plný výkon, čo viedlo k jeho prehrievaniu. Keď prevádzková teplota prekročila 95 °C, dochádzalo k prenikaniu chladiacej zmesi do mazacieho okruhu. Maximálna rýchlosť tanku bola pri najvyšších povolených otáčkach motoru okolo 38 km/h. Tank bol teda pomalší ako americký M4 Sherman o 3 km/h a dokonca o 18 km/h než sovietsky T-34/85. Motor mal preto veľkú spotrebu paliva, 7,8 - 10 litrov benzínu na 1 km. Zajatí nemeckí vojaci neraz ohromili spojeneckých odborníkov tvrdením, že plná nádrž (567 l) málokedy vystačila na viac než 2,5 hodiny činnosti v teréne. Problémy boli aj s inak kvalitnou hydraulicky ovládanou prevodovkou. Tá síce bola ľahko ovládateľná a získala si u mnohých vodičov veľkú obľubu, no bola v poľných podmienkach náchylná na poruchy.

 

Tento tank bol pôvodne vyvíjaný pod označením PzKpfw VI Tiger Ausf H1 a vyrábal sa od augusta roku 1942 do augusta 1944, kedy ho vo výrobe nahradil jeho nasledovník Tiger II. V marci 1943 bola definícia zmenená na Panzerkampfwagen VI Tiger Ausführung E.